JOINT COLLECTING SOCIETY FOR PERFORMERS AND AUDIO & VIDEO PRODUCERS

NEZÁVISLÁ SPOLOČNOSŤ VÝKONNÝCH UMELCOV A VÝROBCOV
ZVUKOVÝCH A ZVUKOVO-OBRAZOVÝCH ZÁZNAMOV

O nás    Autorský zákon    Výkonní umelci a výrobcovia    Používatelia    Tlačivá   Kontakty   Pýtajte sa   Časté otázky   Novinky
     
  O nás:
 
> Spoločnosť SLOVGRAM  
     
> Ochrana osobných údajov  
     
> Stanovy SLOVGRAMU  
     
> Vyúčtovací poriadok SLOVGRAMU  
     
> Členstvo SLOVGRAMU v medzinárodných organizáciách  
     
> Medzinárodné zmluvy  
   
> Z diania SLOVGRAMU  
   
> Uverejnilo sa v médiách  
   
> Dokumenty  
   
 
 Uverejnilo sa v médiách
 
09.11.2006  Prehľad mediálnej kampane LETO 2006 (4,8MB)
 
20.04.2006  Slovákom chýva internetový obchod s hudbou.
Sťahovanie hudby z internetu je vo svete čoraz obľúbenejšie. Najväčšia legálna elektronická predajňa iTunes predala za dva a pol roka svojim návštevníkom viac ako 850 mil. piesní. Na Slovensku však prekvitajú elektronické stránky, ktoré ponúkajú sťahovanie pesničiek zadarmo. Vydavateľstvám, autorom skladieb a ich interpretom však robia problémy nelegálne internetové stránky, ktoré poskytujú pesničky aj celé albumy zadarmo.Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) dosiaľ pridelil licenciu na používanie hudobných diel ôsmim žiadateľom, ktorí vlastnia internetové stránky ponúkajúce sťahovanie piesní do počítača. Niektoré z nich však predávajú výhradne vlastné melódie. "Zatiaľ vieme iba o jednej legálnej stránke, ktorá predáva hudbu spadajúcu pod autorsko-právnu ochranu," uviedla šéfka slovenskej pobočky Medzinárodnej federácie fonografického priemyslu IFPI Henrietta Plechovová. Naproti tomu počet nelegálnych a neregistrovaných hudobných stránok, ktoré porušujú zákon, je veľký. "Nevieme ho odhadnúť," pripustila hovorkyňa SOZA Katarína Tomandlová. "Priebežne vznikajú a zanikajú buď samovoľne, alebo na základe upozornení od nás a od polície, ktorá internetovú sieť monitoruje," povedala Plechovová. Podľa nej virtuálne sťahovanie hudby kontroluje aj centrála IFPI v Londýne. "Prostredníctvom špeciálneho programu sleduje sieť a posiela nám informácie. My sa potom snažíme nájdený subjekt upozorniť na nelegálnosť konania. V prípade, že nezareaguje, internetový správca pirátsku stránku zruší," opísala postup Plechovová. Čo vymyslia vydavateľstvá? Majitelia niektorých nezákonných stránok už čelia súdnym žalobám. "Tieto prípady sú v štádiu dokazovania," prezradila riaditeľka slovenskej IFPI. Podľa nej je zákonná ochrana autorov hudby na Slovensku dostatočná. "Problémom je však anonymita osôb, ktoré na internete vystupujú ako vlastníci stránok," povedala Plechovová. Každý, kto chce legálne prevádzkovať elektronický obchod s piesňami, musí dodržať práva autorov, výkonných umelcov a výrobcov hudby. To sa týka aj videoklipov a záznamov koncertov. Autorské odmeny pre tvorcov vyberá SOZA. Ide o niekoľko percent z príjmov predajcu, minimálne však o dve koruny za každú pieseň, ktorá nie je dlhšia ako päť minút. "Podobné poplatky je nutné zaplatiť aj ochranným spoločnostiam Slovgram a OZIS, ktoré zastupujú hudobných interpretov a výrobcov originálnych zvukových záznamov," uviedla riaditeľka Slovgramu Eva Bauerová. Hudobník, producent a spevák Laco Lučenič považuje nelegálne sťahovanie hudby cez internet za novodobý fenomén. "V 70. a 80. rokoch sa dialo niečo podobné, keď vychádzali takzvané bootlegy, čiže pirátske nahrávky koncertov známych kapiel. Keď prišli v 90. rokoch digitálne platne, tlaky fanúšikov prinútili hudobných vydavateľov, aby na cédečká zaraďovali aj bonusové skladby, živé nahrávky a single. Tým zrušili celú nelegálnu bootlegovú kultúru," opísal Lučenič. Podľa neho je pirátske sťahovanie skladieb z internetu vina veľkých vydavateľstiev. "Sú príliš zahľadené do jednoduchého zbierania peňazí predajom platní. Už dávno mohli nájsť riešenie, ako uspokojiť fanúšikov," myslí si Lučenič. Sťahovaná hudba je lacnejšia Sťahovanie hudby z internetových stránok je obľúbené pre jednoduchosť. Poslucháčovi stačí počítač, pripojenie na sieť a kreditná karta. Najväčšie zahraničné elektronické predajne iTunes, OD2, Amazon či Walmart ponúkajú jednotlivé pesničky veľkých hviezd za menej ako americký dolár alebo euro. Fanúšik, ktorý si celú platňu stiahne z internetu, tak môže ušetriť až polovicu ceny. Slovák by za stiahnutý album zaplatil v prepočte 270 až 340 korún, zatiaľ čo v klasickej predajni sú ceny cédečiek dvoj- až trojnásobné. Bezplatné sťahovanie hudby umožňujú nielen nelegálne stránky, ale aj takzvané zdieľané alebo peer2peer siete. Tie spájajú internetových užívateľov, ktorí si navzájom vymieňajú albumy. Nik iný k nim prístup nemá. "O týchto sieťach nemôžeme jednoznačne povedať, či sú legálne, alebo nelegálne," vysvetľuje Plechovová. "Ak užívateľ k hudbe, ktorú ponúka na výmenu, nemá vysporiadané autorské práva, porušuje zákon, pretože poskytuje inej osobe rozmnoženinu chráneného diela," dodáva. Podľa Lučeniča masívne sťahovanie piesní môže negatívne ovplyvniť vzťah medzi poslucháčmi a hudobníkmi, pretože z počúvania hudby vymizne stotožnenie sa s interpretom. "Na druhej strane ľudia majú možnosť dostať sa k hudbe, ktorú by inak nepočúvali. Dokonca sa môže stať, že niekto vydá dobrý album, sprístupní ho iba v sieti a stane sa slávnym bez toho, aby ho ktokoľvek poznal," dodal Lučenič. Predaj hudby cez internet na Slovensku · majiteľ internetovej stránky, ktorá ponúka hudbu, musí zaplatiť autorom aj interpretom · ak si nevysporiada autorské práva, hrozí mu občianskoprávny alebo trestný postih · SOZA vyberá 10 percent z hrubých príjmov každého internetového predajcu hudby · najmenší poplatok pre SOZA sú dve koruny za každú pesničku kratšiu ako päť minút · podobné poplatky vyberá aj Slovgram a OZIS, ktoré zastupujú interpretov a výrobcov originálnych záznamov Jiří Kolínský, PRAVDA Článok bol uverejnený na „www.pravda.sk“ http://koktail.pravda.sk/slovakom-chyba-internetovy-obchod-s-hudbou-fk6-/tlac.asp?c=A060420_160908_sk_khudba_p20&r=sk_khudba
www.pravda.sk
 
25.03.2006  Diskotékara obvinili z porušenia autorských práv.
Podnikavý 53-ročný muž z Novej Kelče v okrese Vranov nad Topľou pôjde asi pred súd za to, že minulý rok v lete usporadúval vo svojom motoreste diskotéky bez súhlasu spoločnosti Slovgram. Informoval o tom prešovský policajný hovorca Daniel Džobanik. Vranovský policajný vyšetrovateľ ho obvinil z trestného činu porušovania autorského práva. Obvinený spáchal trestný čin na diskotékach, ktoré organizoval v júli a v auguste. Bez dovolenia spoločnosti Slovgram zastupujúcej práva umelcov na nich šíril zvukové a obrazové záznamy výkonných umelcov. Obvinený takto spôsobil Slovgramu škodu vo 21 600 korún. Článok bol uverejnený na „www.mesto.sk“ http://mesto.sk/prispevky_velke/presov/diskotekaraobvinili1143291360.phtml
www.mesto.sk
 
10.08.2005  MY – sieť regionálnych novín – Hudba je tovar. A za tovar treba platiť.
Aj vašu firmu už určite navštívil pracovník Slovgramu s cieľom v zmysle autorského zákona spísať s vami ako prevádzkovateľom zmluvu, na základe ktorej máte spomínanej firme zaplatiť jednorazový poplatok za to, že počúvate hudbu či pesničky z rádia? Výška platby závisí od rozlohy a druhu prevádzky. Nie? Nikto vás zatiaľ neoslovil s takouto požiadavkou? Tak toto stretnutie vás ešte len čaká. Čo na to prevádzkovateľka kaderníctva? „Mám malé kaderníctvo a keďže na Orave za žiadnymi službami ľudia nestoja v radoch, teda keď čakám na zákazníka, spoločnosť mi robí malé rádio. Nedávno ma navštívil nejaký pán, žiadajúc spísať zmluvu, na základe ktorej mám Slovgramu uhradiť tisíckorunový jednorazový poplatok, pretože prostredníctvom rádioprijímača šírim hudbu a tak som svojou platbou povinná prispieť na úhradu odmeny autorom odvysielaných piesní i hudobných diel. Ja však počúvaním rádia vo svojej prevádzke obsah vysielania nikde nešírim, to moje rádio počúvam ja, a keď pracujem, napr. na frizúre zákazníka, fén mi ani nedovolí počúvať vysielanie. To by som mala požiadať výrobcu elektrospotrebiča, aby mi nahradil stratu, spôsobenú tým, že v čase fénovania vlasov nepočujem hudbu a pesničky, za ktoré mám prostredníctvom Slovgramu zaplatiť autorom?, „priťahuje za vlasy“ problém s počúvaním rádia na svojom pracovisku kaderníčka. „Ja som si zriadila prevádzku s cieľom poskytovať kadernícke služby, nie šíriť hudbu a pesničky. V informačnom letáku priloženom k zmluve som si prečítala, že tieto platby sú povinní platiť usporiadatelia verejných hudobných podujatí, tí, čo robia diskotéky, v hoteloch, baroch, kaviarňach a pod. A nadôvažok – za používanie rádioprijímača v kaderníctve platím Slovenskému rozhlasu koncesionársky poplatok“, rozhorčuje sa majiteľka jedného z oravských kaderníctiev, ktorú radšej nebudeme menovať. Na záver nášho rozhovoru sme kaderníčke oznámili, že návšteva zástupcu Slovgramu, spoločnosti na ochranu práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov za účelom „vysporiadania práv“ týchto umelcov nie je jedinou. Podobný poplatok si od nej príde vypýtať SOZA – Slovenský ochranný zväz autorský – pre autorov hudby a textov. Z argumentácie kaderníčky vyberáme: „Ak moje náklady vzrastú mesačne o ďalšiu tisícku, som nútená kaderníctvo zatvoriť. Veď od zákazníkov nemôžem za svoje služby pýtať sumu ako v Bratislave či väčších slovenských mestách. Zvýšené náklady by som bola nútená premietnuť do ceny, a zákazníkov by určite poriadne ubudlo. Každý len zvyšuje ceny a vyberá poplatky. Z čoho ich máme platiť? Zostáva mi už iba jediné: úrad práce alebo práca načierno. Ale tadiaľ cesta, aspoň pre mňa, nevedie“ rozvíja prípadnú budúcnosť podnikateľka, ktorá tvrdí, že v podobnej situácii je viacero malých prevádzok na Orave. A čo sa týka platby za „šírenie diel umelcov a výrobcov zvukových záznamov“, z éteru rádia, za túto službu podľa nej z podnikateľov v okolí nikto nezaplatil, hoci ho už zástupca Slovgramu navštívil. Kto koľko? Podľa sadzobníka vyberania odmien, vypracovaného Slovgramom je verejne dostupná prevádzka povinná za spomínané šírenie diel platiť buď ročný alebo mesačný paušál. Čerpacie stanice PHM s predajňou napríklad 2000 Sk ročne, kiná 4 Sk za jedno miesto, kaderníctva, holičstvá, kozmetika ročne1000 Sk, trhy, burzy denne mesto zaplatí 50 Sk, obec 30 Sk, tanečné zábavy, plesy s účasťou 100 ľudí: mesto zaplatí 800 Sk, obec 400 Sk, autobusy ročne 250 Sk, penzióny s rozlohou do 50 m2 1000 Sk, turistické ubytovne do 50 m2 1500 Sk atď... Podľa autorského zákona patrí výkonnému umelcovi a výrobcovi zvukového záznamu za každé použitie zaznamenaných výkonov a záznamov formou verejného prenosu prostredníctvom technického zariadenia primeraná odmena. V zmysle tohto zákona je každý, kto usporiada podujatie alebo prevádzkuje výkon činnosti, v rámci ktorých sa uskutočňuje verejný prenos, povinný dodržiavať autorskoprávne predpisy, t. j. je povinný uhradiť odmeny autorom, výkonným umelcom a výrobcom záznamov. Čo na to Slovgram? Ale či holičstvá a potraviny sú zariadenia, realizujúce verejné hudobné podujatia? O odborné stanovisko k tomuto problému sme požiadali vedúceho oddelenia verejných produkcií Slovgramu Bratislava Richarda Pienčaka. „Púšťanie umeleckého výkonu, napr. hudby v priestoroch obchodných prevádzok nemusí byť priamo komerčné, stačí, že je nepriamo komerčné. Zlepšenie prostredia obchodnej prevádzky kvôli tomu, aby sa v nej ľudia cítili príjemne, je dostačujúci dôvod na to, aby výkonnému umelcovi prináležala odmena.“ Ak obchodná prevádzka používa rádio, od ktorého platí koncesionársky poplatok, je povinná platiť tiež poplatok Slovgramu? „Zákon o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase hovorí o tom, že koncesionársky poplatok je používaný na financovanie verejnoprávneho média a nijako nesúvisí s poplatkom v zmysle autorského zákona. Tým, že médiá platia Slovgramu za použitie umeleckých výkonov vo svojom vysielaní, je vysporiadané len použitie, ktoré nie je ani priamo ani nepriamo komerčné, to znamená použitie umeleckých výkonov vo vysielaní, prijímané v domácnosti. Koncesionársky poplatok teda nijako nesúvisí s autorským poplatkom. Iba časť koncesionárskeho poplatku slúži na vysporiadanie práv za použitie umeleckých výkonov vo vysielaní. V obchodnej prevádzke umelecký výkon nešíri Slovenský rozhlas. Šíri ho daný podnikateľ púšťaním rádioprijímača. On tam umiestnil technické zariadenie, ktoré je jeho majetkom a umožnil ľuďom v nej vnímať umelecký výkon. Jemu teda prináleží zaplatiť za šírenie umeleckého výkonu. Naši externí zamestnanci kontrolujú používanie umeleckých výkonov a navrhujú podnikateľom uzatvorenie zmluvy, na základe čoho sú poplatky nižšie, ako keď sa zmluvu uzatvoriť nerozhodnú. Malé kaderníctvo vzniklo za účelom poskytovania kaderníckych služieb, nie šírenia hudby. Pracovníčka rádio počúva pri práci prísluchovo a platí koncesionársky poplatok. Je teda povinná zaplatiť? „Ano. Problém je v tom, že ľudia hudbu, či umelecký výkon vôbec, nevnímajú ako tovar. Hudba je tovar ako každý iný a za tovar treba zaplatiť. Sám ste hovorili, že časť koncesionárskeho poplatku je použitá na úhradu za počúvanie hudobného diela. „Áno, ale iba pre osobnú potrebu. A použitie v obchodnej prevádzke nie je osobná potreba. Ľudia nerozlišujú účel priamo komerčný a účel nepriamo komerčný. Účel nepriamo komerčný si spájajú s osobnou potrebou. Používanie rádia v Kaderníctve či obchode nie je osobná potreba. Nie je to vec nevyhnutná pre život. Ak na niečo nemám, tak si to jednoducho nekúpim. Ľudia musia pochopiť, že duševné vlastníctvo je niečo, čo niekto vymyslel a ten bude určovať, ako sa s tým bude nakladať. Do akej miery je Slovgram úspešný pri vysporadúvaní práv umelcov u podnikateľských subjektov v rámci regiónov Slovenska? „V Bratislave s tým už problém až taký veľký nie je. Na teritóriu hlavného mesta ide väčšinou o firmy so zahraničnou účasťou, takže tam s tým nemáme takmer absolútne žiadny problém. Pomerne slušne sa táto naša práca dostáva do povedomia vo väčších krajských mestách. A zvyšok Slovenska? Bohužiaľ, práva, ktoré zastupujeme, musíme vydobýjať i prostredníctvom trestných alebo správnych konaní. Na záver by som chcel ešte poznamenať, že Slovgram len na Slovensku eviduje 5000 výkonných umelcov, ktorí chodia bežne do práce a po práci ako svojho koníčka na privyrobenie nahrávajú muziku. Nahrávacie štúdio stojí niekoľko stotisíc korún, a je len samozrejmé, že očakávajú, že sa im vynaložené prostriedky vrátia. Ľudia, počúvajúc, sledujúc umelecké diela v médiách si mnohokrát nedokážu uvedomiť, čo za duševnou prácou je. Je to o tom, či ľudia dokážu vnímať du- ševné vlastníctvo ako niečo, čo je bežnou súčasťou života a budú to rešpektovať, alebo si naďalej budú privlastňovať výsledky duševnej práce ľudí. Duševné vlastníctvo je veľmi ľahko scudziteľné a že bolo scudzené, resp. zoabstarané nie legálnym spôsobom, to sa preukazuje veľmi ťažko. Myslím si, že na Slovensku bude tento stav ešte chvíľu pretrvávať.“ Anna Lajmonová Článok bol uverejnený na „www.regionalnenoviny.sk“ http://www.regionalnenoviny.sk/clanok.asp?cl=2334475
www.regionalnenoviny.sk
 
25.07.2005  Obvinený diskotékar.
Pre trestný čin porušenia autorského práva vzniesli humenskí policajti obvinenie voči 29-ročnému Humenčanovi. Ten počas júlových víkendových dní na diskotékach v rôznych zariadeniach bez súhlasu spoločnosti Slovgram verejne šíril produkciu hudobných nahrávok nosičov neoriginálnej výroby vyrobených bez súhlasu oprávnených držiteľov autorských práv a bez zaplatenia autorských poplatkov.
Rozhlasové noviny Rádia Východ
  naspäť začiatok ďalej >>